Nature

14. října 2013 v 18:02 | Dominika |  Denník




Zo školy v poslednej dobe chodím unavená a vyčerpaná. Niežeby sme mali nejaké prudké hodiny telocviku. Ale mňa viac vyčerpáva, keď musím presedieť celý deň v lavici a popritom sa ešte stresovať, či bude skúšať dejepisár, alebo či nám chemikárka dá tú písomku. Veď to poznáte.
Preto viac ako inokedy venujem čas pobytu v prírode. Ja viem.. Možno to znie klišé, ale na niečo tu tú prírodu predsa len máme. Začalo to, keď sme raz mali plný dom a ja som potrebovala vypnúť, dať si slúchadká na uši a oddýchnuť si. No nikde voľná izba, všade samí hluk. Rádio alebo televízor.

Všetky knihy zožltnú, ale kniha prírody má každý rok nové, nádherné vydanie. Hans Christian Andersen


Hoci je už trochu chladnejšie, vzala som si deku, sadla som si na kameň, oprela sa vzadu v záhrade o susedov plot a relaxovala. Všade okolo mňa stromy, trávička... Sedela som tam asi hodinu a pol, no neskutočne som si dobila energiu. Dokonca ma prestala aj hlava bolieť. Vydržala by som tam aj oveľa dlhšie, keby si po hodine a pol susedov pes nevšimol, že sa mu niekto opiera o plot, nenabehol k nemu a nezačala štekať ako dementný. Navyše mi aj odhryzol pár vlasov. "Dobrú chuť!"
Na druhý deň som sa rozhodla pokračovať. Vzala som si opäť slúchadká (tentokrát s ukľudňujúcou relaxačnou hudbou) a šla som do parku. Hoci je náš dedinský park naozaj malý, bolo už šero, takže predpodkladám nikomu nebolo divné, že som v ňom ako dement krúžila asi pol hodinu stále dokola. Napriek tomu, že som kráčala, úplne mi to zlepšilo náladu. Navyše milujem, keď uprostred jeseni kráčam po opadanom farebnom lístí. Niečo krásne.
A keďže je jeseň, na oblohe si môžme všipnúť aj veľa vtáctva, ktoré odlieta na miesta, kde je teplejšie ako tu. Keď istá skupinka prelietala okolo nášho domu, asi si všimla obrovský (ale naozaj obrovský) smrek, ktorý má sused na záhrade hneď pri našom plote. Nuž a tak si tam všetky tie vtáky posadali a štebotali do nemoty. Chvíľkami to pripomínalo hádajúce sa staré babky ale v skutočnosti je to veľmi ukľudňujúci zvuk.
Všetky tieto moje vychádzky do prírody mali vždy len pozitívny účinok na moju náladu a pohodu.


Takže pointa tochto celého článku je vlastne moje odporúčanie vám. Je pravda, že nie každý má za oknami les (a nie každý má aj odvahu do neho vliesť osamote), ale aj v mestách sú všade parky a my šťastlivci žijúci na dedinách máme väčšinou prírodu hneď ako výjdeme z dverí.
Nikdy som nebola tak očarená prírodou ako teraz.


Príroda nepotrebuje módnych návrhárov ani vizážistov, je sama o sebe krásna v každom období. Na jeseň sfarbená do pestrých farieb, v zime do biela, nepotrebuje kožuch, sneh ju oblieka, na jar ako dieťa raz tichá inokedy plačlivá a niekedy uletená a leto ju farbí do zlatista lúčmi slniečka. A človek v jej objatí je krásny tiež, keď ju miluje a chráni.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama