Aká bola naša rozlúčková

26. června 2014 v 14:11 | Dominika |  Denník
Tento článok som mala na pláne už včera, ale nemala som vôbec chuť a ani čas ho napísať. Navyše som ani nemala fotky. To je ale iná rozprávka.
Naša rozlúčková bola absolútne nad moje očakávania. Bola naozaj skvelá a rozhodne budem mať na ňu krásne spomienky. Večer som prišla pred pol jedenástou s ubolenými nohami ale s úsmevom na tvári. No a vlastne tie nohy ma bolia doteraz od toho všetkého skákania a tancovania. Nehovorím o mojom stredajšom zobúdzaní. Na druhý deň sme boli v škole všetci prispatí a unavení. A ja som ešte poobede musela ísť na tréning!


Poviem vám ale tak stručne, ako prebiehala. Vlastne to možno hovorím viac svojmu budúcemu ja, ktoré si to raz bude čítať ako vám. Chcem si tie spomienky uchovať.
Ráno sme prišli normálne do školy. Doladili sme v triede posledné detaily a raz sme si prešli celý náš "program". Asi pred jedenástou nás pustili domov, aby sme sa stihli pripraviť. Poviem pravdu, do jednej som len ležala na posteli a počúvala pesničky. Potom som sa šla obliecť, namalovať a učesať. Väčšina mojich kamarátiek strávili nejaký ten čas u kaderníčky alebo kozmetičky.. Ja som to ale nechala sama na seba. :-) A hlavne som na to nechcela utrácať peniaze.
Šaty bola osobitná kapitola, keďže ako viete, kupovala som ich deň predtým. Na poslednú chvíľu som ešte mala problém s topánkami (nie, žiadne štekle, ale baleríny!) a musela som predok vypchávať vatou, aby sa mi nevyzúvali. Do školy som šla autobusom, ktorý mi šiel o 14:18. Samozrejme, že som na poslednú chvíľu zabudla zákusky a pokazila si účes tak, že som sa zachytila o mamininu úžastnú záclonu. Takže som odchádzala z domu s tým, že na 14:18 nestíham. Ďalší autobus mi ale šiel 14:23, tak som si pomaličky vykračovala a viete čo? Stihla som ten prvý. Aj keď som asi 50 metrov musela utekať so zákuskami v jednej ruke a taškou v druhej. Aby som nezabudla, roztrhla sa mi počas toho tá krabica. Moje šťastie! Ale stihla som.
Keď som prišla do školy, pomaly som si vykračovala k telocvični a čo to nevidím. Všetci boli brutálne nahodení. Čo chalan to Slenderman (vysoký v obleku) a všetky dievčatá vyzerali ako učiteľky (s ich komplikovanými účesmi, premalovanou tvárou a nadnesenými šatami) Po chvíli dorazili aj všetci ostatní. O tretej to všetko začalo.
Mali sme nástup, pesničku, príhovor, básničky, valčík a potom sme sa šli najesť. Poviem Vám, tak nechutné jedlo som už dávno nejedla. Nie, vážne! Chutilo to, ako keby vám to niekto predžul. A navyše tam boli hríby. Niektorím kamarátom ale chutilo. Jeden zjedol do konca 5 porcí, ďalší asi 3. To s vami urobí hlad.
To už bolo asi niečo pred piatou a vtedy oficiálne začala "diskotéka". Nečakala som, že všetci budú tak tancovať. Naozaj tam bola dosť veľká zábava, aj keď nahov*o DJ (ako jedna triedna hovorievala "dizdžokej" na čom sme sa náramne zabávali) Dokonca sa v priebehu dňa vymenili. Neustále odbiehal a hral dosť nahovno. Ani makarenu nemal!
No a rozlúčková trvala až do desiatej, počas čoho sme vlastne takmer stále tancovali s malými prestávkami (pretože ma neskutočne boleli nohy) Ešte niekde medzitým sme krájali tortu.

Naozaj to bola nezabudnuteľná rozlúčková. Uvažovala som o tom, že sem pridám fotky, ale nakoniec som sa rozhodla, že to neurobím. Niesom tam totiž len ja, ale je tam aj kopa mojich spolužiakov a nechcem ich fotky vešať len tak hocikde. Na jednej fotke som sama s Barborou, ale vyzerám tam ako jej decko, pretože mala štekle. A pritom som rovnako vysoká ako ona!! Ak nie vyššia :-D (pšššt! som vyššia :-D)

No a ešte dnešok.. Mali sme akadémiu. Takú tú akadémiu, kde sa vyhodnocujú najlepší žiaci, takú tú akadémiu, kde sme sa lúčili s naším riaditeľom a takú tú akadémiu, kde sa sa mali rozlúčiť aj my. Okrem toho, že som tam bola celý čas natlačená na stene ako sardinka som stihla registrovať aj program. :-) Áno. Vážne! Polka môjho výhľadu bola len drevená palubovka. Riaditeľ plakal, zástupkyňa plakala, moje spolužiačky plakali. To bolo ale plaču. Ako jeden kamarát povedal "Ľahni si na cestu, ono ťa to prejde." Naozaj bola polka báb urevaná. To bolo objímačiek, by ste neverili. Ja som neplakala. Mala som príliš dobrú náladu nato, aby som sa rozrevala. Budú mi chýbať. Budú mi chýbať neskutočne. Ale nevidím dôvod na plač. Tí, ktorí sa chcú stretávať sa stretávať budú, tí ktorí nie zase nie. Tak to už chodí. Posledný rok bol ten najlepší. Zažili sme naozaj kopec srandy. Naozaj som sa do školy tešievala. Ako sme ale spievali v našej spoločnej pesničke "Niečo sa končí a niečo sa začína." Presne tak to je. Nevidím dôvod na plač. Mňa rozplačú v poslednej dobe len epizódy Naruta. Asi o pol dvanástej nás pustili domov.


Ostáva posledný deň. Zajtrajšok. Dostaneme vysvedčenie a pôjdeme si každý svojou cestou. Vlastne nie. V skutočnosti si pôjdeme sadnúť do pizzérie a potom do baru ale naše školské cesty sa skončia. Samozrejme budú zase všetci revať! Už to vidím. Akoby po tých dvoch dňoch nemali dosť. Veď normálny človek toho ani nemôže toľko vyplakať! To nieje tak celkom možné!

Takže. Ostáva len hľadať to "good" (to dobré) v slovíčku goodbye (dovidenia, zbohom) :-)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Narween Black Narween Black | Web | 26. června 2014 v 22:22 | Reagovat

Je pekné, že ste to mali takto zorganizované. My sme nemali nič... proste sme si povedali ahoj (niektorí ani to nie) a zdúchli sme z pozemku školského :D

2 Desirée Lydon Desirée Lydon | Web | 27. června 2014 v 10:02 | Reagovat

To musela být hezká rozlučka. Myslím, že příští rok, až se budeme loučit se spolužáky z gymplu, tak budu bulet jako želva. Ale co, teď na to nechci myslet :)
P.S: Tag samozřejmě můžeš udělat, můj výmysl to není :D

3 Lukáš Lukáš | Web | 27. června 2014 v 11:39 | Reagovat

[1]: jo jo to znám no (ne každý je kámoš i po škole)

Není nad to, když se spolužáci vidí i po mnoha letech nejlépe ve stejné složení :)

4 Viallen Viallen | Web | 27. června 2014 v 13:45 | Reagovat

Tak vidíš, nebolo to až také zlé a som riadne rada, že si si to užila. Ja na svoju rozlúčku pekné spomienky nemám , ale jedna pekná vec bola. S kamoškami sme sa odmietli rozlúčiť (medzi sebou), lebo sme si povedali, že lúčenie je pre tých, čo sa už neuvidia a my ostaneme spolu. ver alebo nie- ostali sme :)
A ako si si možno všimla- som späť! :D Podľa času uvidím, ako sa mi podarí dohnať tvoje články-riadne ste mi toho naválali. Užite si leto a krásne prázdniny :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama