Yesterday's adventure

21. srpna 2014 v 17:50 | Barbora |  Denník
Ako dlho som už nepísala denník? Sama neviem. Chcela som vám hlavne opísať môj včerajší výlet do našeho hlavného mesta.
Takže včera som navštívila Bratislavu. Bol to dosť narýchlo naplánovaný výlet, keďže kamarátky od babky mi v utorok napísali či by som nešla a mne to najprv mamina nepovolila, takže som to ani nejak neriešila. Okolo piatej večer mi však zavolala sesternica, že nech presvedčím maminu. Ona totižto v BA býva a chcela, aby sme tam boli všetky. Nakoniec mi mamina dovolila ísť. A tak som vstala o pol šiestej ráno (sama som neverila, že som sa vôbec zvládla postaviť z postele). O šiestej som nasadla do auta kamarátkinho ocina, ktorý pracuje v BA a každý deň tam dochádza. O siedmej sme už vystupovali z auta pred Euroveou. Obchody sú samozrejme otvorené až od desiatej, takže sme sa pekne prešli popri Dunaji. Potom sme si kúpili raňajky v Bille, ktorá bola jediná otvorená, ak nerátam kaviarne. Jedli sme ich na lavičke, kde okolo nás chodili nejakí robotníci, ktorí niečo prenášali a nechápavo na nás pozerali, keďže kamoška tam fotila to čo sme jedli. Mimochodom boli to úplne najlepšie raňajky:


Ja som mala to s kiwi a je to fakt dobré. Takže odteraz domáca výroba aspoň dvakrát týždenne. Počas toho ako sme jedli sa k nám pripojili aj moje sesternice a jedna ich kamarátka. Vyrazili sme na ďalšiu prechádzku po poloprázdnej Bratislave. Prišli sme až ku starému SND a tam sme uvideli McDonald. Oni, keďže ešte nejedli, boli hladné a ja som vážne chcela kávu. Tak sme šli a bože, ešte asi nikdy som si tak nevychutnala kávu ako tam. Nešlo o to, že by bola nejaká extra úžasná, ale po mesiaci aj pol vstávania o jedenástej, bolo prerušenie spánku o pol šiestej naozaj kruté a tá káva bola ako životodarný elixír. Strávili sme tam dobrú hodinu a pol, ale tak do otvorenia obchodov sme mali kopu času a vonku slniečko nesvietilo a vtáčiky neštebotali.
O trištvrte na desať sme dorazli spať do nákupného centra a neviem kto mal úžasný nápad, že pôjdeme do 5D kina. Už som o tom veľa počula, všetci to ospevujú, tak som to chcela tiež vyskúšať. Vybrali sme si jeden horor a šli sme. Páni, ono je to fakt zážitok! No nejačte keď vás tam naháňa nejaké obrovské monštrum, vybuchujú tam potrubia a na vás naozaj strieka voda, prenasledujú vás tam zombíkovia a niečo vám naozaj chytá nohy, akoby boli naozaj priamo za vami. Bolo to naozaj super.
Potom sme už šli behať po obchodoch. Ja nakupovanie nejak nemilujem, ale občas mám na to proste chuť a s kamoškami je to navyše aj zábava. Nechcela som mínať peniaze, takže som si kúpila iba to, čo som naozaj potrebovala: prezúvky do školy, čiže vlastne nejaké tenisky za najviac 10 eur. Našla som si krásne tmavomodré obyčajné tenisky a bolo to vybavené. Potom nasledoval obed. Po obede ďalšie obchody. Nič zaujímavé.
Všetky sme ale ešte raz chceli ísť do toho kina, takže sme nakupovanie zabalili. Samozrejme, vybrali sme ďalší horor. Tentokrát to bolo ešte lepšie. Zem je zruinovaná, v podzemí žijú príšery a vy tam pobehujete ako zmyslov zbavený. Obrovská chodotnica, zombíkovia, divný duchovia, kuchár hádzajúci po vás nože, statická elektrina a nakoniec obrovský výbuch. Doteraz ma bolí hrdlo od všetkého toho kričania.
Ďalšie peniaze sme potom minuli na Bubbleology, ovocný čaj, z ktorého bolo jednej kamarátke zle. Predpokladám, že ten čaj poznáte. Teraz je to také "in". Ja som len chcela ochutnať, nie je to zlé, ale predražené to teda je.


Potom sme zašli k sesternici domov a pozreli si ako inak horor. Také klišé... Smějící se Výlet sme zakončili tým, že sme sa mali samé dostaviť pred Zimný štadión, kde nás mal kamarátkin ocino vyzdvihnúť. Problém bol v tom, že nepoznáme Bratislavu a sesternica nám nevedela povedať kde presne máme vystúpiť, takže som musela pozerať z okna, že kedy uvidím veľkú budovu s nápisom Zimný štadión navrchu. Na tom zimáku som totižto párkrát bola (neviem či viete, ale môj brat voľakedy hrával hokej), ale to bolo pred minimálne tromi rokmi. Nakoniec sme sa ale inteligentne opýtali jednej panej v električke a tá nám povedala meno zastávky, kde sme mali vystúpiť. Vystúpili sme dobre a o pár minút sme už sedeli v aute na ceste domov.
Bol to skvelý deň a vôbec neľutujem, že som šla. Tá bolesť hrdla a boľavé nohy zo všetkého toho chodenia, za to stáli.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Desirée Lydon Desirée Lydon | Web | 22. srpna 2014 v 16:27 | Reagovat

To musel být fajn den :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama