Just another ordinary day

27. září 2014 v 21:09 | Barbora |  Téma dňa
Včera som chcela napísať článok. Prišla som domov ale dosť neskoro, keďže v našom meste sa konal každoročný jarmok. Myslela som si, že to ešte stihnem, ale bola som strašne unavená, tak som to nechala na dnes.
Ale vrátim sa ku včerajšku. Nevedela som, o čom písať a tak mi Dominika navrhla, nech napíšem niečo ako jej článok o mojom bežnom školskom dni. Keďže myslím, že je to dosť dobrý nápad, idem do toho!

(pozrite naňho, on je taký poklad, najradšej by som ho vybozkávala...)

Tak môj obyčajný deň začína medzi 5:45 a 5:55, kedy ma zobudí buď mamina, alebo môj budík. Každé ráno je veľmi namáhavé rozplepiť oči o takom nekresťanskom čase, ale už som zvyknutá a väčšinou vstanem hneď ako som hore. Samozrejme, potom si dám malé raňajky, umyjem si tvár a zuby, očešem sa, oblečiem sa, skontrolujem si či mám všetko čo potrebujem do školy a ešte všetky tie bežné ranné veci, ktoré robí každý. Obliekam sa tak, že najprv 5 minút stojím pres skriňou a len čumím, potom začnem hysterčiť, že si nemám čo obliecť a nakoniec niečo na seba nahádžem. Je to dosť stresujúce. O 6:30 vyrážam z domu a za 10 minút pomalej chôdze sa dostavím na najbližšiu autobusovú zastávku. Niekedy, keď môj ocino chodí do roboty až na siedmu ma zvezie na hlavnú autobusovú stanicu, ale toto sa stáva tak raz mesačne. V autobuse väčšinou počúvam hudbu a dospávam spánkový deficit, keďže cesta trvá až hodinu. Pred týždňom mi ale môj milovaný brat pokazil slúchadká, takže teraz nemám ako počúvať. Takže čítam, prípadne sa učím ak máme nejakú písomku. Po vystúpení z autobusu ešte 5 minút čakávame na MHD, keďže moja škola ja na úplnom konci mesta, v obytnej štvrti. Do školy vchádzam okolo 7:45.

Tento rok mávam len 6 alebo 7 hodín. Myslím, že 5 hodín v najbližších rokoch mať nebudem. Šiesta hodina končí o 13:25 a siedma o 14:35 alebo 14:45, to záleží na tom či som bola na obede po piatej alebo po šiestej hodine. Úprimne náš školský systém je dosť zložitý, keďže máme takzvané "dve šieste hodiny", ale to vám tu nebudem vysvetľovať, lebo by som to pravdepodobne vysvetlila zle a aj tak by ste nič nepochopili. Veľmi smutné je, že tento rok nemám ani v jeden deň také hodiny, kde by som si povedala "fajn, môžem vypnúť, dnes je to pohodka". Nič také. Každý deň sa nájdu minimálne tri hodiny, ktoré ma úplne zdeptajú a mám po nich náladu na bode mrazu. Tými hodinami je napríklad taká matika, fyzika a hlavne španielčina, z ktorej mám tento rok takmer hysterické záchvaty. Dôvodom mojej traumy z tohto jazyka je moja nová až príliš aktívna učiteľka, ktorá pravidelne skúša a veľa vyžaduje, keďže som bola zvyknutá na moju starú učiteľku, na ktorej hodiny som sa nemusela učiť a celé hodiny som čítala či dokonca spala. Jej to bolo šumafuk. Ani neviete ako mi chýba. Vráťme sa ale k môjmu bežnému dňu.

Po tom, ako konečne vypadnem zo školy zasa čakáme ne mestskú, ktorá nás zvezie na hlavnú stanicu. Ak mám 6 hodín väčšinou chdievam na domov na 14:20 alebo na 14:30. Ak mám hodín 7, tak mi ide autobus o 15:10. Po príchode do môjho mesta väčšinou idem za maminou do roboty, keďže som lemra a ako pravej lemre sa mi nechce trepať pešo domov (je to až kilometer, komu by sa chcelo?). Takto som doma okolo piatej. Po príchode domov si väčšinou trochu oddýchnem, a to tak, že sa najem, sadnem si s knihou pred telku a pol hodinku si čítam a po očku sledujem maminin program o varení. Potom sa samozrejme idem učiť. Ak nemáme písomku a veľa nového učiva, tak moje učenie trvá nanajvýš pol hodinku. Ak je ale písomka, učiteľka skúša a podobne, musím sa učiť o niečo dlhšie, väčšinou niečo medzi hodinkou a trištvrtehodinkou. Následne si konečne trochu vydýchnem a zapnem si Steva ( ešte som vám asi nehovorila, že môj notebook sa volá Steve, že?) Na notebooku buď píšem článok, čítam nejakú poviedku alebo pozrám seriál či film.

V pondelok a stredu mám ale ešte navyše tanečnú a v tieto dni môžem o príchode domov o piatej len snívať. Tanečná mi začína o 16:40 a končí až o siedmej. Takto sa domov dostanem len pred pol ôsmou, čo je veľmi neskoro. V tieto dni prosím odomňa ani článok nečakajte, lebo by som ho nestihla napísať ani keby som chcela. Mám totižto večierku okolo pol desiatej a moji rodičia ma nenechajú hore dlhšie. Takže sa okolo deviatej idem osprchovať a pripraviť na spánok. Nemyslite si však, že chodím spávať o takejto skorej hodine. Ja som totižto závislý človek, takže väčšinou čítam do takej dvanástej a až keď ma začínajú škrabať oči konečne odložím mobil, prípadne vypnem baterku a zaklapnem knihu. Musím byť nenápadná, lebo rodičia ma už veľakrát prichytili a vzali mi mobil alebo knihu, a potom som nemala čo robiť. Na druhý deň ráno som zase kruto zobudená a musím to všetko prežiť od začiatku. Strašné.

Pri tomto gife ma napadlo, že bez podpory priateľov v škole by som to asi neprežila. Najväčšia podopora je to ,keď viete že nie ste jediný, kto sa cíti taký vyčerpaný, blbý a deprimovaný.

Tak toto bol opis môjho bežného školského dňa. Keď som to po sebe tak čítala, uvedomila som si, že mám o dobrú polovicu menej času ako minulý rok. A to je také derpimujúce zistenie...
Aký je váš bežný deň?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sikki MayCraft Sikki MayCraft | E-mail | Web | 27. září 2014 v 21:33 | Reagovat

a bude hůř kámo :/
na druhou stranu o to víc si pak budeš vážit toho času kdy máš volno..zrovna dneska je to moje první soboto snad skoro po půl roce kdy nejsem na závodech ani s přítelem v terénu ..místo toho jsem si uvařila čaj, pokecala s bráchou a spokojeně se teď válím v pelechu a čtu si blogy .. zrovna teď je mi dobře, protože nemusím honit čas  :)

2 Haniinka Haniinka | Web | 28. září 2014 v 16:26 | Reagovat

Jéjda to bych se šla dobrovolně zahrabat chodit domů v 5. My máme školu sice do půl 4 a půl hodina cesty domů, ale i tak já sem ten typ člověka, který se musí vážně dloouho učit a až pak si možná něco zapamatuju. a navíc se učím strašně nerada, takže bych tvoje všední dny nedávala. :)

3 Monii. Monii. | Web | 29. září 2014 v 15:24 | Reagovat

Vstávat tak brzo? Ani tu půl sedmou nezvládám a ještě o půl hodiny dřív? :D A jezdit autobusem hodinu? (I když, já to k hodině můžu momentálně taky přirovnat, protože rozkopali silnici a stojí se tam tak půl hodiny navíc.) Takže vlastně hodinka v autobuse VE STOJE je super -_-
Jinak, já mám i 9 hodin, takže ti těch 7 závidím.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama