"If you don’t know, where you are going, any road will get you there."

22. ledna 2015 v 19:39 | Dominika |  Téma dňa

"Ó môj Bože! Ja premýšlam. To vždy ľudí tak bolí hlava keď rozmýšlajú?"
(Ja včera na slovenčine, keď som sa snažila nájsť synonymum na slovo evakuácia)




Ľudia.. Je možné, že som zo dňa na deň zabudla písať články? Pretože nech do rozpísaných napíšem čokoľvek, už po 10 sekundách to považujem za somarinu a surovo stláčam backspace. Kde sú tie časy, keď som každý deň napísala nový článok a bola s ním spokojná? Nie je to tým, že by mi došli nápady. Hlboko v mojej hlave totiž mám veci, ktoré Vám chcem povedať. Ja len neviem ako.




Posledné dni/týždne/mesiace som sa rozhodla pozerať sa na svet očami iných ľudí. Možno preto, že som sa pokúšala nájsť nejaký zmysel v tom, čo robím ja sama. Neviem, akými myšlienkovými pochodmi som dospela k tomu, že takým spôsobom na to prídem, ale páči sa mi to.
Keď sa začnete vžívať do kože iných, celé Vaše ponímanie života sa zmení. Veci, ktoré boli pre Vás tak neskutočne dôležité sa stanú malichernosťami, a veci, ktoré ste doposiaľ neriešili sa zmenia na problémy.

Možno to celé začalo tým, že som si nebola istá, či robím správne rozhodnutia. Nevedela som, čo sama chcem (aj napriek tomu, že som si na začiatku roka spísala svoje ciele) a tak som logicky nevedela ani ako to dosiahnuť. Verila som, že ak pochopím ostatných, prídem nato sama. Dokonca som začala podrobnejšie študovať životy úspešných ľudí. Hľadala som to, čo majú všetci spoločné. Či už to boli športovci, vynálezcovia alebo hudobníci. U všetkých sa opakovali tieto štyri veci...

  • Vždy presne vedia, čo chcú. Nech to je akokoľvek nereálne, nosia to v svojej hlave ako talizman. Myslia nato dňom i nocou.
  • Nepočúvajú ostatných ľudí a vôbec ich netrápia ich názory. Ani v najmenšom im nezáleží na tom, čo si o nich myslíte. Jednoduchšie povedané - They don't give a fuck!
  • Od ľudí okolo nich požadujú tie najlepšie výsledky. Vždy očakávajú viac a posúvajú hranice zvládnuteľného!
  • Nenávidia prehry.
Rozhodne nie je náhoda, že sa to opakovalo pri všetkých ľuďoch, ktorý sa preslávili svojimi úspechmi. Sú to len štyri body, štyri pravidlá, no keď som sa rozhodla aplikovať ich na svoj život, zasekla som sa už na prvom bode. Všetky moje ciele, ktoré som si pred pár týždňami spisovala boli malé drobnosti. Medzi nimi som nenašla žiaden veľký životný cieľ. Ako keď sa v detstve rozhodnete, že sa stanete právnikom a zachránite životné prostredie (áno, Marshall. HIMYM je šialene nákazlivé), alebo túžite byť najlepším futbalistom... Ak viete čo chcete, môžete zato bojovať (a nie, to vôbec nie je najľahšia časť). No ak nie, ste na mŕtvom bode. A tak som sa to snažila nájsť, až pokiaľ som nenarazila na tento citát.

"Cat: Where are you going?
Alice: Which way should I go?
Cat: That depends on where you are going.
Alice: I don't know.
Cat: Then it doesn't matter which way you go."
(Alice in Wonderland)

Ten citát ma vážne zasiahol... Svojím zvláštnym spôsobom. Zanechal vo mne dobrý pocit. Ako keď Vás bolí hrdlo a dáte si sladký sirup proti kašľu, alebo keď je Vám šialene teplo, výjdete von a začne pršať. A ja som tento sirup či dážď potrebovala.


Musím povedať, že tak nejak bojujem aj s druhým bodom. Je pre mňa prirodzené starať sa o to, čo si o mne ostatní myslia a zbaviť sa niečoho, čo Vám vštepuje Vaše okolie do hlavy od samého detstva je náročnejšie, než sa môže zdať.


"To si chceš obliecť to staré vyťahané tričko? Čo si o tebe ostatný pomyslia? Ako keby si nemala plnú skriňu iných novších tričiek."
"Lenže ja sa v ňom cítim dobre. Je pohodlné."
"Ale vyzeráš, ako keby si si nemala čo obliecť."


Tretí bod hovorí niečo neskutočne dôležité. To, či uspejete nie je len vo Vás. Je to aj v ľuďoch okolo Vás. Nie vždy zvíťazíte sami, bez pomoci ostatných.
Možno som naivná, ale verím, že ak ľudí čakáte, že Vás zradia, tak sa to stane. A ak im veríte, tak sa to vyplatí. Vesmír dámy a páni.. Vesmír!

A nakoniec - PREHRY. Nikdy som nechápala ľudí, ktorí nevedeli prehrávať. Ja prehrávam odmalička a zvykla som si nato (údel najmladšieho súrodenca). V každej jednej videohre, športe, dokonca u mňa je aj pri súboji kameň papier nožnice vysoký kurz. Nieže by som nemala šťastie. Ja som si na prehry zvykla. Minule sme s bratom hrali na PS2 Naruto Ultimate Ninja (niekoľko súbojov za sebou) a ja už som bola taká zmierená s prehrou, že som ledva držala joystick. Ak ste zmierený s prehrou, vyhrať nemôžete. Ronaldo, Demitra, Jobs... Ani jeden nevie/nevedel prežiť prehru.

Tak ja teda idem vyhrať! Dúfam, že sa Vám článok páčil (bol totiž viac ako niekoľkokrát upravovaný, prepisovaný a čo ja viem čo ešte) a v komentároch mi zanecháte svoje postrehy a dojmy.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Viallen Viallen | Web | 22. ledna 2015 v 20:31 | Reagovat

Písať článok na tretí alebo štvrtýkrát, nie je hamba. Znamená to, že viac na sebe pracuješ a zamýšľaš sa nad svojou tvorbou. To predsa nie je zlé. Čudovala si sa mi prečo nepridávam články každý deň? Je to kvôli tomuto :) Na svoj vek si veľmi vyspelá baba, Domča. Vidím to z tvojich článkov, takže toto bola logicka len ďaľšia fáza, ktorou si musíš prejsť...
Čo sa týka názoru ľudí, môj najobľúbenejší citát som si prečítala u spolužiačky v zošite, počas strašne nudnej hodiny chémie: ,,Ak nerobíš niečo, prečo ťa ostatní nenávidia, asi niečo nerobíš dobre." Tí najväčší vždy mali odporcov a hovorili im, že to nedokážu. Ľudia si myslia, že v živote ide o výhru. Človek ale najprv musí prehrávať, aby sa dostal vyššie :) Nejde o to prehry nenávidieť. Je len dôležité sa cez to preniesť.
Bože, ja sa tu už zase hrám na psychológa! Tak už len posledná vec a radšej končím. Ak vrj človek chce vedieť, po čom skutočne túži, má a vrátiť do detstva. Jeho túžby totiž ešte neboli zatienené slovami ako: neviem, nemôžem, peniaze... Nikdy nie je neskoro nájsť si svoj cieľ. A na maličkosti určite nezanevri! :)

2 Týna / wildhonesty.blog.cz Týna / wildhonesty.blog.cz | E-mail | Web | 25. ledna 2015 v 10:36 | Reagovat

Mám to úplně stejné. Chci psát článek, ale pak si to rozmyslím, protože kvalita stojí za prd a ještě k tomu mám toho tolik, co říct, že nevím, kde začít. Ale je vidět, že na sobě pracuješ, co se týče článků. :)

"Cat: Where are you going?
Alice: Which way should I go?
Cat: That depends on where you are going.
Alice: I don't know.
Cat: Then it doesn't matter which way you go."
(Alice in Wonderland)

- ten citát se pravděpodobně stane mým nejoblíbenějším, je to pravdivé

Ten druhý bod by mi dal šíleně zabrat, protože už mám strach, co si o mně lidé mysleli, jen když už jsem prošla kolem nich. Začínám si myslet, jak strašně jsem vypadala a jak se na mě koukali. -,- Nedokážu se těch myšlenek nijak zbavit.

A jsem taky nějak zvyklá na prohrávání. Ale na tom se pracuje, jak o fyzické zdatnosti, tak stejně i u psychiky, snažím se vyhrát sama nad sebou..

Už po milionté se opakuji, ale tvé články jsou nepřekonatelné, zamyslím se nad nimi tak, že nedokážu vysvětlit, jak moc. :) Dobrá práce! Obdivuju tě, taky bych chtěla umět psát takové články.

3 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 25. ledna 2015 v 16:17 | Reagovat

Jééj, nespĺňam ani jeden z tých štyroch bodov :D Ak z toho vyplýva, že nikdy nebudem úspešná tak prosím... nemôžem zrazu začať nenávidieť prehry len za to, že mi to možno zabezpečí úspech. To sa mi prieči :D Ja som so spôsobom akým si vediem svoj život vlastne spokojná, ak ma to privedie k úspechu bude to fajn, ak nie nič sa nestane. Ako hovorí nádherný nadpis tohto článku "If you don’t know, where you are going, any road will get you there." Neviem kam idem a tak jednoducho neriešim ^^
No a s písaním článkov mám problémiky aj ja. Viem aké je to rozpísať niečo, potom to vymazať a začať odznova pretože posledné dva týždne nerobím nič iné! :D
Ináč, tá pesnička od Benjiho Hughesa je skvelá. Úplne si sa mi trafila do vkusu :3

4 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 25. ledna 2015 v 16:18 | Reagovat

Keď sme už pri tej hudbe... myslím, že som sa ti zabudla  poďakovať, za to, že som vďaka tebe objavila skvelých ONE OK ROCK ^^ Takže ďakujem :)

5 fakynn fakynn | E-mail | Web | 26. ledna 2015 v 10:31 | Reagovat

Docela jsi mi zavařila hlavu, když jsem přemýšlela nad tím synonymem. Hhh.

Já jsem ale taky ztratila nit psát, teda jen deníčkové kecy. Nevím, čím to je. Někdy bych mohla psát do nekonečna a pak si to přečtu a rovnou celé smažu.

Je skvělé si takhle napsat určité body a snažit se k nim dopracovat.
Přeji ti jen to nejlepší. :)

6 smartly smartly | Web | 22. prosince 2016 v 23:55 | Reagovat

Áno, tiež som o tom kedysi čítal. Čo som si vtedy pri tom povedal platí aj dnes. Mám všetky atribúty úspešného človeka, ale úspech stále neprichádza xD
Možno je to kvôli druhému bodu, keďže ja stále give a fuck aj o názoroch ľudí, na ktorých názoroch by mi rozhodne záležať nemalo, akurát príde vždy racionálna korekcia, keď sa správam tak, ako keby mi na nich nezáležalo. Ale už to zase chce nejakú energiu potlačiť všetky tie pocity a povedať si I don't give a fuck. Úprimne, všetkým mienko-mámvpičistom ich vlastnosť ťažko závidím!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama