Guilty

26. září 2015 v 21:21 | Barbora |  Denník
Úprimne, ani neviem ako mám začať. Posledný článok som napísala 20. augusta. Možno si poviete, že už to bolo aj horšie, ale ja mám pocit, že som naposledy písala tak pred rokom. Vážne sa tak cítim. Asi 10 minút som teraz čumela na prázdnu stranu Nový článek a nevedela som, čo mám písať. Smutné, čo?

Podľa môjho skromného názoru je to veľmi smutné, pretože táto moja neaktivita vôbec nie je len prípad posledného mesiaca či dvoch. Teraz aby sme si rozumeli, ja som nikdy nebola veľmi aktívna blogerka a v podstate to vždy viac ťahala tuto kolegyňa. Už som sa s tým v podstate zmierila, lebo sa poznám. A myslím, že aj Dominika ma pozná. Som nielenže lenivá, ale aj stále zaneprázdnená sledovaním mojich seriálov a čítaním mojich kníh, čo je v podstate hlavný dôvod mojej neaktivity. Na školu sa ani nejdem vyhovárať, lebo pravdou je, že aj popri škole stále stíham čítať kvantum kníh a pozerať množstvo seriálov. Povedzme však, že tak to bolo vždy. Otázka znie: Čo sa zmenilo? Prečo píšem jeden článok mesačne a prečo je tento jeden článok buď denník, fotočlánok alebo prípadne recenzia?

Pravdou je, že odpoveď na tieto otázky nepoznám. Áno, škola je ťažšia než bývala, ale víkendy sú stále tam, kde boli aj predtým a myslím, že to s tým nemá nič spoločné. Neviem, čo sa to so mnou deje a neviem ani ako s tým mám prestať. Ja nechcem skončiť s blogom a úprimne povedané táto myšlienka ma ani nenapadla. Proste neviem ako sa mám dokopať k tomu, aby som bola aspoň o niečo viac aktívna, aspoň tak ako voľakedy. (Tým voľakedy myslím viac článkov za mesiac, nie len jeden.) Na druhej strane sa ani do ničoho kopať nechcem, lebo nútenie sa do písania nikdy nebola a ani nebude dobrá vec.

Ách, tento "článok" nedáva vôbec žiaden zmysel. Ja vlastne ani neviem, čo chcem povedať. Asi len chcem, aby ste vedeli (a tým myslím ľudí, čo náš blog navštevujú - verím, že takí ľudia stále sú), že neviem prečo robím to, čo robím. A že to chcem zmeniť, naozaj, prosím verte mi. Vždy, keď kontrolujem blog (a kontrolujem ho každý deň), cítim sa neskutočne zle. Nie každý deň by som stihla niečo napísať, ale väčšinu dní by som to stihla.

Nejdem si dávať žiadne predsavzatia a nejdem ani nič sľubovať, pretože to nikdy nedopadne dobre a budem sa kvôli tomu cítiť ešte horšie. A k tomu si o mne pomyslíte, že som krava, ktorá ani nevie dodržať slovo. Takže to robiť nebudem. Ale pokúsim sa, naozaj sa pokúsim.

(A len tak na okraj, berte tento článok s nadhľadom prosím. Čo sa týka fotky, je to jedna z tých novších, odfotená pri západe slnka.)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama