Aby bolo dnes lepšie ako včera (Londýn, Paríž 2015) časť druhá

11. října 2015 v 16:36 | Dominika |  Odškrtnuté

Vonku lialo. Schúlení pod dekami, naukladaní do všetkých rôznych polôh sme tam sedeli ako päťkoruny. Naša cesta mierila do Doveru, odkiaľ sme sa mali dostať trajektom do Calais. A tam začal jeden z mojich najväčších zážitkov v živote. Asi o pol druhej ráno sme sa dostali na palubu.

(fotka z plavby po Seine)

Loďou som šla prvýkrát v živote, takže som chytala záchvaty smiechu vždy, keď som sa chystala prejsť z bodu A do bodu B a hádzalo ma na všetky strany. Ako skupinka sme šli na kraj lode a takmer celé dve hodiny sa pozerali dole. Žartíky a narážky na Titanic nemohli chýbať. Neskutočne sme sa nasmiali. Napriek tomu, že sme šli uprostred hlbokej noci a nevideli sme žiadny krásny západ alebo východ slnka to bolo super. Keď sme vyšli v Calais, naša cesta mierila priamo do Paríža. Noc sme tak ako predtým strávili v autobuse, takže som bola zase šialene dolámaná.

Popravde, po našom príchode do Paríža som neverila tomu, kde sa práve nachádzam. Okraj Paríža vôbec nie je taký, akoby si človek možno predstavoval. Nečakajú vás tam žiadne krásne čisté uličky plné zlatých a dobroprajných ľudí. Všetky tie odpadky a špina pripomínali skôr Lunik IX., než svetovú metropolu. To nehovorím o vodičských schopnostiach väčšiny ľudí. Úprimne, v živote som za volantom nesedela, ale aj ja poznám pravidlá premávky lepšie ako oni. Počet jazdných pruhov je garantovaný tým, koľko ľudí sa tam stihne natrepať bez toho, aby do seba nabúrali a je úplne normálne šoférovať autobus s vyloženou nohou von oknom a novinami rozprestrenými na volante. Úplne normálne! Akonáhle sme sa ale začali blížiť k centru, uličky sa zdali čistejšie, krajšie, ľudia kultivovanejší.





Naša prvá zastávka viedla k Eiffelovke. Tam sme mali zase rozchod a mohli si vybrať, akým spôsobom sa na ňu chceme dostať. Ja som bola samozrejme zato, aby som si čo najviac vyšliapala vlastnou silou, takže do prvej tretiny (na 1. a 2. poschodie) som sa dostala po schodoch. Tam už to bolo trochu komplikovanejšie. Všade obrovské množstvo ľudí. Navyše sme asi po 10 minútach čakania v jednom rade zistili, že síce čakáme na cestu hore, ale nemáme kúpený lístok :-D Takže sme si ho poctivo kúpili a potom tam čakali odznova. Pokojne to mohlo trvať aj takú pol hodinu. Nedivila by som sa. Nastúpili sme si do výťahu, k čomu sa viaže jedna celkom vtipná príhoda. Spolužiačka totiž povedala niečo ako "Asi sme tu jediní Slováci, však?" ja nato "Určite. To by bola príliš veľká náhoda.", keď sa zozadu ozvalo. "Nie ste. Vidíte, to je ale náhoda!" :-D Takže áno. Slováci sú všade. Potvrdilo mi to aj fixkou napísané Ko**t na jednej zo železných konštrukcii.
No a keď sme sa dostali hore? Výhľad ako z rozprávky. Šialene tam fúkalo a áno, môžem potvrdiť, že sa to tam aj trochu hýbe do strán. Potom, ako sme asi ďalšiu štvrť hodinu čakali na výťah smerom dole ma ale už nič iné netrápilo. Eiffelovka je síce pekná, ale rozhodne to nebolo to najčarovnejšie na našom pobyte vo Francúzsku.

(výhľad z Eiffelovky, 2. poschodie. Fotila som aj úplne hore, ale všetky sú nekvalitné)


Náš výlet po Paríži pokračoval plavbou po Seine, čo bol takisto jeden obrovský zážitok. Videli sme odtiaľ takmer všetky pamiatky v okolí Seiny a spolu s pár ďalšími ľuďmi sme sa postavili nazad lode a kývali všetkým ľuďom po okolí. Neuveríte tomu, koľko nám ich odkývalo. Odrazu bola okolo nás kopa milých a zlatých ľudí.


No a potom už bola na pláne len návšteva Louvru. Mali sme rezervovaný bezplatný vstup, no aj tak sme tam nestrávili viac ako 20 minút. Akurát sme si šli pozrieť Monu Lisu (nie, nechcelo sa mi tam čakať celú večnosť, aby som si ju mohla odfotiť, takže len z diaľky...) Keď sme vyšli, kamarátke prišlo zle, takže sme už nejako neriešili, čo budeme robiť ďalšiu hodinu. A inak.. Palacinky za 6 eur? Pizza rožok za 6,50? Strčte si to niekam!




Večer sme odišli na ubytovanie. Oproti nášmu predchádzajúcemu hotelu bolo dosť mizerné. Hviezdička dole, no ubudla kanvica, funkčný televízor, asi 10 cm zo stien a naša izba s tromu posteľami bola veľká asi ako naša kúpeľna v tom predchádzajúcom. Ak ste si chceli sadnúť na záchod, nohy ste mali dobreže nie na posteli vašej spolubývajúcej, a keď ste sa sprchovali, s pokrčenou rukou by ste dočiahli na zrkadlo na druhom konci.

Deň druhý!
Alebo jedno veľká Disnelandské dobrodružstvo. Skoro ráno sme mali kontinentálne raňajky, z ktorých som zjedla akurát tak jednu divnú výživu. Potom sme sa pobalili a naskákali do autobusu. Už okolo desiatej sme boli v Disneylandskom areáli. Mohli sme si vybrať, či chceme ísť do Disneyland Parku alebo Disneyland štúdia. V štúdiu malo byť viac atrakcii pre ťažké žalúdky, zato park bol väčší a viac rozprávkový. Čo si myslíte, že vyhralo? Park. Doporučili nám, že na prvú návštevu sa hodí viac a vôbec to rozhodnutie neľutujem. Hneď nazačiatku sme boli svedkom toho typického Disneylandského sprievodu. Mám ho aj natočený. Dokonca asi v štvrtej minúte mi do kamery vbehol jeden chalan prezlečený za (čokoľvek to bolo) a začal mi tam robiť grimasy.





Bolo to špeciálne halloweenske vystúpenie a tancovali na túto pesničku. Navždy v mojej pamäti.



V Disneylande sme mali stráviť cca 10 hodín, čo bol ako splnený sen. Ten odštartovala úžasná jazda na atrakcii s názvom Space Mountain Mission 2. Bože ľudia, ak tam niekedy pôjdete, určite nato choďte. Najväčší zážitok na nejakom "kolotoči" v mojom živote. Nakoniec sme natom boli dvakrát ešte keď sme odchádzali, takže dokopy trikrát. Navyše raz som tam sedela vedľa jedného Francúza, ktorý na mňa stále niečo mlel :-D Nerozumela som čo, ale bolo mi to jedno.

(toto je ono. Space Mountain)

Pred nami ale času dosť. Asi päťkrát sme šli na horskú dráhu Indiana Jones, raz na simuláciu Star Tours, dvakrát na horskú dráhu Thunder Mountain, raz do strašidelného domu (ktorý vôbec nebol strašidelný, ale môj spolužiak z neho spravil komediálnu jazdu) prešli sme sa bludiskom Alici v krajine zázrakov, kúpili si nugety s hranolkami za 10 eur a zvládli aj jazdu na štýl Piráti z karibiku.





(najdrahšie hranolky v mojom živote)

Deň v Disneylande však nebol až taký ružový. Stretnutie sme mali na parkovisku o ôsmej večer. Avšak našej skupinke sa podarilo zamotať v obchodíku so suvenírmi a keďže bolo večer ďalšie predstavenie a mali byť aj ohňostroje, všade bolo veľa ľudí. O ôsmej sme sa ešte len teperili k bránam a nikto z nás si nepamätal, kadiaľ je parkovisko. A aby toho nebolo málo, kamarátka zistila, že stratila telefón. Volali sme naň a zdvihla ho nejaká francúzska. Boli sme nútení rozdeliť sa. Ona šla hľadať telefón, my sme sa pokúšali nájsť cestu späť. Obe úlohy sa zdali nemožné. Pýtali sme sa asi v dvoch informačných centrách, kým sa nám podarilo dostať sa na parkovisko. Za tmy bolo všetko iné. Nakoniec sa nám podarilo dostať s k autobusu a oni konečne našli telefón. Jediný problém bol, že ani oni nevedeli trafiť na parkovisko. A keď ich naviguje taký somár, ktorý sa raz so svojim orientačným zmyslom stratil aj v Tescu (akože ja), nebolo to veľmi jednoduché. Asi až okolo štvrť na desať sme vyrážali.

A pred nami bola ďalšia približne jednodňová cesta domov. Opäť aj s konečnou obchádzkou cez Žilinu. Všade bolo zamračené, hmla a pršalo, takže som polku cesty prespala. Domov som prišla asi okolo siedmej až ôsmej večer. Hneď prvú noc som spala asi 15 hodín, druhú 12. To ešte neviem, aké to bude zajtra :-D
Každopádne ma čakajú krušné dni, keďže mám zo školy veľa zameškaného a na pláne sú samé písomky. Ešte si neuvedomujem, kde som vlastne bola, nieto ešte to, že som sa odtiaľ vrátila v poriadku.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Narween Black Narween Black | E-mail | Web | 18. října 2015 v 20:03 | Reagovat

Súhlasím, plavby na lodiach sú vtipné :D Aj tak ale loď patrí k mojim najmenej obľúbeným dopravným prostriedkom... buď mi je zle alebo sa pri presune na iné miesto potácam až príliš na môj vkus a mám sklony k pádom :D
V Paríži som nikdy nebola ale vlastne som tam nikdy netúžila ísť. Z európskych hlavných miest ma láka asi najmenej...šla by som si pozrieť asi iba Louvre. Prečo iba 20 minút?

2 Kika Kika | Web | 30. října 2015 v 14:02 | Reagovat

super článok :-D disneyland zážitky znejú úžasné určite by som ho chcela niekedy navštíviť :-D a k tomu Parížu s timi ulicami som bola celkom prekvapená, ale čo sa dá očakávať odtakého vychýreného miesta. a s tým slovákom a napísom na eiffelovke si ma dorazila :-D slováci sa nezaprú...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama